Substrát je médium. Je to prostredie pre korene. A jeho úlohou nie je rastlinu „živiť“, ale vytvoriť pre ňu stabilné podmienky.
Keď sa pozrieme do prírody a zaryjeme rýľ do pôdy v pralese, nevyberieme jednoliatu zeminu. Vyberieme štruktúru. Rozkladajúce sa listy, kúsky dreva, kôru, mikroorganizmy, minerálnu zložku. Každá časť má svoj pôvod a svoju funkciu. A práve štruktúra je to, čo rozhoduje o tom, ako sa budú korene správať.
Rastliny vieme pestovať v klasickom organickom substráte. Vieme ich pestovať v anorganickom médiu (semihydroponia). Vieme ich pestovať aj čisto vo vode (hydroponické pestovanie), pokiaľ majú prístup ku kyslíku. To nám ukazuje jednu vec – rastlina nepotrebuje konkrétnu značku zeminy. Potrebuje stabilné podmienky pre korene.
Dôležitými hodnotami sú pH a EC.
To, že rastlina dokáže prežiť v rôznych médiách, však neznamená, že v nich bude prosperovať rovnako.
- Epifyty prirodzene nerastú v pôde.
- Aroidy rastú v hrubej, vzdušnej vrstve rozkladajúcej sa organickej hmoty.
- Paprade preferujú vlhkejšie prostredie.
- Sukulenty sú adaptované na rýchly odtok vody a obdobia sucha.
Keď substrát rešpektuje prirodzené nároky rastliny, výrazne znižujeme riziko preliatia, hniloby koreňov a stresu.
Áno, niekomu rastliny rastú roky bez presádzania. Pokiaľ substrát drží štruktúru a pestovateľ má cit pre zálievku, môže to fungovať dlho. Problém nastáva vtedy, keď sa zhutní, stratí pórovitosť a koreňová zóna zostane bez kyslíka.
Správne zvolený substrát teda nie je o komplikovanosti. Je o rovnováhe medzi vodou a vzduchom a o potrebách pestovateľa. Chronickí „polievači“ by mali voliť vzdušnejší substrát, ktorý rýchlejšie presychá. Naopak „zabúdači“ si môžu dovoliť o niečo kompaktnejšiu zmes, ktorá drží vlhkosť dlhšie.
Substrát zároveň priamo ovplyvňuje aj hnojenie. Rôzne materiály viažu živiny rozdielne, a preto sa spôsob a intenzita hnojenia vždy prispôsobuje tomu, v čom rastlina rastie.
Pri substrátoch nás zaujímajú aj dve základné hodnoty – pH a EC.
pH vyjadruje kyslosť alebo zásaditosť prostredia. Väčšina izbových rastlín preferuje mierne kyslé až neutrálne pH. Kyslomilné rastliny sú napríklad azalky, rododendrony, gardenie, niektoré paprade či begónie. Naopak väčšina bežných izboviek (aroidy, ficusy, epipremnum) najlepšie funguje v mierne kyslom prostredí.EC (Electrical Conductivity – elektrická vodivosť) vyjadruje množstvo rozpustených solí, teda živín, v substráte alebo roztoku. V praxi nám hovorí, koľko „výživy“ má rastlina k dispozícii. Pri vyšších hodnotách môže dochádzať k prehnojeniu, pri nízkych k nedostatku živín. O EC si však povieme viac pri hnojení.
Dôležité sú fyzikálne vlastnosti.
Ja osobne rada vymýšľam a špekulujem. A preto vo svojich substrátoch kombinujem rôzne štruktúrne materiály – aj také, ktoré sa bežne používajú v akvaristike. Nie preto, že je to trend. Ale preto, že majú výborné fyzikálne vlastnosti – držia štruktúru, zlepšujú prevzdušnenie, pomáhajú stabilizovať prostredie a niektoré z nich dokážu viazať živiny a postupne ich uvoľňovať.
Príroda je silná. Rastlina dokáže rásť aj v škáre betónu. Ale ak chceme, aby nielen prežila, ale prosperovala, vytvárame jej podmienky čo najbližšie tomu, z čoho pochádza
